reklama

Málo známa tvár Kuby

Keď väčšinou čítate o Kube, tak sa tam vždy spomenie, že na Kube je krásne, že sú tam úchvatné pláže, krásne ženy, nezabudnuteľné miešané drinky. Jednoducho turistický raj. Ako sa však na Kube naozaj žije? O tom by som sa s vami rád podelil v tomto článku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)
Obrázok blogu
(zdroj: Matúš Pošvanc)

„Logiku treba nechať na letisku“,tak popísal jeden Kubánec realitu života v tejto krajine. A to somešte netušil, ako mi táto veta utkvie silno v pamäti. Vynorila sa ihneď, ako som po dvochtýždňoch pozeral cestou späť v lietadle dokument, ktorý mi mal naposledypripomenúť túto krajinu. Ukazoval spievajúcich Kubáncov a atmosféru Kuby.Vedľa mňa sediace turistky, matka s dcérou, jedna oblečená v tričkus Che Guevarom a druhá s maskáčovou čiapkou s červenouhviezdou, sa vlnili na každý kubánsky tón. Je pravda, že presne tak si Kubui väčšina turistov zapamätá. Krásne pláže, relatívne lacno, teplo,červeno-tmavé krásne opálenie, tričká s Che Guevarom, Tropicana a nezabudnuteľnékubánske songy. Áno, to všetko sa dá na Kube zažiť. Kuba je predsa perla Antíl,ostrov žiarivo tropickej zelene, miešaných nápojov, preslávených cigára krásnych žien. Ja som sa ocitol na Kube v rámci jedného zprojektov občianskeho združenia Človek v ohrození ako ekonomický expert,ktorý prednášal pre občianskych aktivistov a nezávislých intelektuálov naKube o skúsenosti Slovenska s ekonomickou transformáciou. A ja osobnesi budem Kubu pamätaťúplne inak. Budem si totiž pamätať odbočenie z turistických trás na vedľajšiecesty, vstup do domácich get, stretnutia s úplne obyčajnými Kubáncami, ichdenno-denný život a jednoducho to, ako sa na Kube naozaj žije. Nebudem sipamätať turistický sen, ale obyčajnú a niekedy desivú realitu Kuby. Hneď potom ako sme si vystáli asi3 hodinovú imigračnú radu spolu s ostatnými 300 turistami, kedy imigračníbyrokrati mali na každého z nás asi 7 minút, počas ktorých skúmali nanašom pase, tvári a počítači nevedno čo, som vyšiel pred havanské letiskoJosé Martího. Prvé, čo som o druhej v noci cítil, bol vánok skutočnepravého kubánskeho vzduchu. Ten smrdel tak silno po výfukových výparoch áut, žekeď sa postavíte o tretej napoludnie na Bajkalskú ulicu v Bratislaveplnú áut, tak nezažijete nič podobné. Tento výfukový smrad nás sprevádzal pocelý čas, 24 hodín, celých 16 dní. Dokonca som sa tohto smradu nevedel zbaviťani na pláži, kde prešiel okolo mňa v pravidelných intervaloch každých 30 minúťtraktor, pravdepodobne z roku 1939, ponúkajúci kokosový orech s kubánskymrumom. Priaznivci environmentálneho hnutia, z ktorých sú mnohí politickoľavicovými nadšenci, by boli veľmi sklamaní. Ľavicová politika tu nielenžesklamala, ale úplne skolabovala. Kuba je dôkaz toho, že pokiaľ je ekonomikapodriadená centrálnemu plánovaniu, reguláciám a vládnu tu neekonomickézákonitosti, nemôže byť o čistom životnom prostredí ani reči. Samozrejmeproblém netkvie v tom, že by na Kube neboli žiadne modernejšie autá. Problémomje zastaralosť obrovského množstvo áut, autobusov, motoriek a iných dopravnýchprostriedkov, ktoré sa na ne podobajú, pričom Kubánci nemajú inú možnosť, lenvyužívať práve tieto dopravné prostriedky. Sú proste chudobní.
Doprava sama o sebe je naKube obrovský problém. V ranných špičkách nechodia pravidelne autobusya ak aj nejaký autobus práve premáva, nezmestíte sa. Musíte využívať rôzneiné spôsoby dopravy. To sme zistili na druhý deň ráno, kedy sme udivenepozorovali nákladné autá, na ktorých stáli Kubánci idúci do práce, plné uliceľudí mávajúcich na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý by ich mohol do prácedopraviť – auto, motorka, domáci taxík, v ktorom bolo priemerne 6 – 7ľudí. V ďalších dňoch, ako sme cestovali z Havany do okolia, smepozorovali i ľudí stojacich pri ceste a zúfalo čakajúcich, že ich niektoodvezie. Stopári, ktorých sme zobrali, nám zároveň vysvetlili, ako tento systémfunguje. Na kraji cesty stojí komisár, ktorý zapisuje stojacich ľudí dozoznamu. Komisár má potom právo zastaviť akékoľvek štátne auto (tých je tamdosť) a „naložiť“ na ne ľudí. Slovo „naložiť“ je naozaj príznačné, pretožena prove nákladného auta ste mohli vidieť i 40 vzájomne tlačiacich saľudí. Poviete si zaujímavé? No zaujímavé to nie je pre obyčajných Kubáncov. Jeto pre nich nepríjemná realita. Niekedy totižto čakajú pri ceste i viacdní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Havana. Mesto, ktoré muselo svojounádhernou architektúrou, plnou typických domov, krásnych zelených ulíc udivovaťv minulosti mnohých ľudí. Udivovala i mňa. Dnes je totižto túto krásumožné len predpokladať. Môžem hovoriť len odhadom, ale myslím, že 90% všetkýchdomov v Havane je zničených, zdevastovaných a tesne pred zrútením. Stačíodbočiť z hlavnej na vedľajšiu a máte pocit, akoby tam Američania predmalou chvíľou zhodili desiatky bômb. Kedysi z krásneho mesta sa dnessávajú len ruiny podobné čoraz viac rímskemu Fórum Románum. Príčina? Tú netrebahľadať veľmi dlho. Kubánci, ktorí bývajú v týchto domoch, ich nevlastnia.Výsledok? Nikto z nich nemá záujem realizovať žiadne opravy,a o investíciách je naozaj zbytočné hovoriť. Dovolím si povedať, žeKubánci dnes žijú v horších podmienkach, ako je možné vidieťv televízií zo záberov z niektorých rómskych dedín, či košickéhoLuníku 9. V Havane je možné na vlastnú kožu zažiť sen mnohých ľavicovýchintelektuálov a politikov, aké by to bolo bez toho „hnusného“ spoločenskéhoinštitútu vlastníctva. Bola by to katastrofa. Havana však človeka neudivuje len silným pocitompolovičného rozpadu. Zažijete tu i niektoré príjemné veci. Samotný život.A ten, poviem vám, dokáže na Kube pekne pulzovať. Ako sa postupne zotmievana bulvári Havanského zálivu - Maceo Malecón – sa schádzajú ľudia. Mladíi starí, milenci i kamaráti, machri i klasici, účesy i módnevýstrelky „a la Kuba“, modelky i typické kubánske vnady (veľké prsiaa zadok), černosi, belosi i miešanci. Jednoducho sa každý večer stávaMalecón miestom stretnutí, rozhovorov, spevu, alebo len takého pohodovéhoodpočinku. Krásny pohľad. Len sa nesmiete pozerať cez cestu na rozpadávajúcebudovy a nesmiete si veľmi všímať, že mnohí z dostavených si nemôžukúpiť ani pražené arašidy ( Maní ) od potulujúcich sa predavačov. Nočnýživot sa deje v Havane od centra až po Vedado (štvrť Havany) a tov rôznych baroch, reštauráciách alebo v zariadeniach, ktoré sa nabary podobajú. Ich zariadenie je väčšinou veľmi jednoduché, ale zábava veľmikubánska. S chudobou prichádzajú i rôzne na pohľad nie veľmi príjemnériešenia ekonomickej situácie daných ľudí. A tak môžete stretnúť veľamladých prostitútok, pasákov a prostitútov. I taká je tvárchudoby a Kuby.Vzhľadom na to, že sme sastretávali s domácim obyvateľstvom bol i vyšší predpoklad toho, žemôžeme dostať črevné problémy. Stalo sa. Zoznámili sme sa preto i sozdravotným systémom na Kube, ktorý je v zahraničí oslavovanýa stavaný ako výdobytok socializmu. Musím povedať, že sa nám dostalounikátnej starostlivosti, ktorá stála 400 Euro. Navštívili sme zahraničnúpolikliniku pre turistov a prominentov. Možno lepšie než kdekoľvek indea klobúk dole. Spolu s touto skúsenosťou sme sa zaujímali ajo situáciu domácich. Tá už tak ružovo nevyzerá. Poloprázdne lekárne,nedostatok liekov a dokonca sme museli pomáhať jednej Kubánke vstúpiť dolekárne určenej pre nás - turistov, aby si mohla kúpiť liek, ktorý nevedelazohnať nikde inde. Ak má byť toto príklad zdravotnej starostlivosti,s ktorej si máme brať príklad, tak s pánom Bohom. Oblasť Pinar del Rio by somhodnotil ako najkrajšiu. Slávne Viñales, pitoreskná krajina, príjemní ľudia,omnoho menej smradu ako v Havane, tabakové plantáže, pravidelne umývanázeleň miestnymi prehánkami a čo cestovateľa poteší najviac aspoň jednaveľmi dobrá cesta. Mali sme veľké šťastie pretože vraj pred troma mesiacmi prednami navštívil túto oblasť druh, brat a najlepší kamarát Fidela Castra,s ktorým Kuba nadviazala priateľstvo na večné časy a nikdy inak,venezuelský prezident Hugo Chavez a Kubánci opravili aspoň jednu cestu, poktorej ho vozili. Inak bola cestná sieť taká, ako všade inde: jamy, na ktorýchdokážete totálne rozbiť auto bez akéhokoľvek upozornenia. Viñales je turistickyznámou destináciou. Cestovateľský sprievodca opisuje tento kraj hádamnajvernejšie „z rovinatej krajiny s červenou zeminou sa pozvoľna zdvíhajúzeleňou prerastené zbytky prastarých vápencových masívov“, ktoré sú do krajinyakoby hodené z neba. Krajina pripomína austrálsku zeleň a môžete tamstretnúť hlavne turistov obdivujúcich krásu tejto časti krajiny. Uvidítenapríklad reštauráciu a bar v jaskyni, v ktorej je obmedzený výber ažna dve jedlá, ale prostredie je veľmi pekné. Nikto by si nemal nechať ujsť„Mural de la Prehistoria“, vápencovú stenu, ktorú nechal pomaľovať samotnýFidel Castro v roku 1961, kde sa popisuje vývoj zeme až po vývoj človekaa ako písali v našom sprievodcovi, nikto nevie, čo ho viedlo toto„arcidielo“ vytvoriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo hovoria o tomto všetkomoficiálne štátne zdroje? Ľahké riešenie. Zapnite si televíziu a uvidíte.Kubánska štátna televízia je značne progresívna, nielenže vysiela všetkynajnovšie americké filmy s patričným protiimperialistickým komentárom(posledný film v televízií sme videli „Sexy Pistols,“ ktorý bol u náslen nedávno uvedený v kinách), ale štýl napríklad televíznych novín jeveľmi západný. To značí moderný dizajn, usmiaty a sympatickí moderátori,rýchle spravodajstvo. Obsah je však veľmi socialistický: demonštrácia napodporu uzdravenia Fidela Castra a na podporu vlády jeho brata Raula,prehlásenie kolektívu pracovníkov Hotela Nacional o podpore revolúciea uzdravenia Fidela Castra, továreň, ktorá zaviedla novú výrobnú linku,pestovatelia cukrovej trstiny, ktorí splnili plán na 110%, či športové úspechykubánskych športovcov na medzinárodnom alebo národnom športovom poli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na konci našej cesty bolo pre mňasmutné pozorovať turistov, ktorí si odvážali z Kuby na pamiatku právesymboly, ktoré tento režim predstavujú. Mohli ste vidieť kúpu DVDs Fidelovými prejavmi a propagandou o skvelom rozvoji Kuby,vojenské čiapky s hviezdou, ktoré nosili revolucionári, či spomínanétričká a samolepky s portrétom grázla Che (Guevaru). Z tohtopohľadu je človeku naozaj smutno. Nehovorím, že Kubu netreba navštevovať. Právenaopak, čím viac turistov na Kubu príde, tým viac Kubáncov bude o niečobohatších. Nesmieme však zabúdať, že týmto ľuďom sa nežije dobre. Ľavicovápolitika Fidela Castra ich dostala totižto na pokraj existencie. Ak by ste sateda nechceli správať ako typický turista a chceli by ste spoznať reálnyživot na Kube, musíte sa stretnúť s obyčajnými Kubáncami a spýtať sa ich,ako sa im žije. Potom sa však turistický sen rýchlo vytratí. Reálny život naKube sa dá popísať jediným slovom „katastrofa“. Katastrofa spôsobená politikous názvom receptu „a la Fidel“. Recept je pritom veľmi jednoduchýa každý ašpirant na zlosyna si ho môže zapísať: regulovať a plánovaťekonomiku, odstrániť súkromné vlastníctvo, zaviesť čo najvyššie dane, stačí,aby štát postupne vlastnil veľkú časť hospodárstva, potierať podnikateľskéaktivity, presadzovať heslá, že všetko patrí všetkým, rovnosť a sociálnaspravodlivosť je právom a výsadou, či ja – Fidel Castro a (my) vláda vámzabezpečíme úplne všetko. Táto dlhodobá politika dokázala zdevastovať krajinu,životné prostredie, spôsobiť biedu 11 miliónom Kubáncov a položiťekonomiku viackrát na kolená. Či bude táto politika pokračovať je možné lenhádať. Dnes je Fidel Castro pravdepodobne na pokraji smrti. Bolo to vidieťi z vyhlásení samotnej štátnej televízie, ktorá povedala „dobrésprávy vám priniesť nemôžeme a zlé správy, by pomohli len naším nepriateľom.“Spolu s odovzdaním moci Fidela Castra svojmu bratovi Raulovi, čo sa stalopo prvýkrát v 47 ročnej histórií, je to znak, ktorý by mohol znamenaťkoniec éry ďalšieho ľavicového diktátora. Raul Castro Ruz je totižtou domáceho obyvateľstva neobľúbený a predpokladá sa, respektíve si toveľa ľudí na Kube želá, že začne postupne uvoľňovať ekonomické i politickéuzdy, ktoré boli pritiahnuté veľmi silno. Situácie, ktorej sa obyčajní Kubánciboja najviac, je však opačný vývoj. Vzhľadom na to, že za Raulom Castrom stojageneráli východnej, strednej i západnej Kuby, je možné, že bude chcieťukázať tvrdú ruku. To však môže viesť k nepokojom obyvateľstva. Akú cestusi Kuba vyberie dnes, teda opäť závisí len na niektorých ľuďoch, čo je znaktoho, že extrémna ľavicová politika vedie vždy do pekla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kubavšak môže byť ideálnym miestom, kde ľudia žijú v mieri, prosperite, kdedeti chodia do školy a učia sa o živote v slobode, kde rodičia majúdobre platenú prácu a staršia generácia odpočíva na zaslúženom odpočinku. Kubasa môže stať veľmi rýchlo bohatou. Má na to všetky predpoklady. Či sa tak staneukáže budúcnosť a to, či sa začnú na Kube zavádzať ekonomické reformyvedúce k trhovému hospodárstvu a politickým slobodám.

Poznámka: Na Kube som bol v Júli 2006.

Matúš Pošvanc

Matúš Pošvanc

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vždy ma udivuje, koľko príkladov nám poskytuje svet o tom, že slobodná spoločnosť založená na ochrane súkromného vlastníctva je lepšou alternatívou. Zoznam autorových rubrík:  Filmyčlánky

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu